...po prvom zápase som mal chuť prísť za Tomášom a vrátiť mu kapitánsku pásku...

Ahoj Matej. 

Tvoja juniorská kariéra sa pomaly blíži ku koncu, prechádzaš k mužom, aké sú tvoje ďalšie plány?

Aj keď ešte sezóna nie je oficiálne ukončená, všetko nasvedčuje tomu, že pandémia bude ešte nejakú tú dobu trvať. Toto určite nie je koniec sezóny aký by som si predstavoval. Ale zdravie je prvoradé a myslím si, že je to takto správne. Aké sú moje plány? Pravdupovediac neviem. Uvidím ešte, ako sa vyvinú okolnosti a ďalšie moje aktivity. Podľa toho sa rozhodnem či a kde budem pôsobiť. Ak však budem hrať, tak určite v Snipers. Láska ku klubu je len jedna a za tých 9 rokov som si vybudoval skutočne silný vzťah k tomuto tímu.

Patríš k Snipers patriotom, si v klube prakticky od začiatku, ako si spomínaš na svoje začiatky v klube?

Do Snipers som prišiel ako tretiak na základke. O florbale, vtedy pre mňa neznámom športe, mi povedal spolužiak. Prišiel som to vyskúšať na tréning a celkom ma to bavilo, tak som v tom pokračoval. Spomínam si, ako som niekoľkokrát týždenne chodil ráno pred školou na tréningy na Palisády. To by som už asi teraz nezvládal. Nakoniec som prechytal práve toho spolužiaka, ktorý ma zavolal a on skončil :D


Patríš k akčnejším a výbušnejším  brankárom, čo Ťa vie najviac vyhecovať k lepším výkonom?

Pred zápasom je to určite hudba. Počas zápasu najviac energie čerpám od fanúšikov. Najlepšie výkony však podávam, keď hrám uvoľnene a hru si užívam. Preto aj hovorím pred každým zápasom v šatni, že si to poďme užiť.

Brankári sú špeciálna kasta, žijú vo svojom svete "pod maskou", cítiš to tak aj Ty?

Myslím, že zo začiatku to tak u mňa určite bolo. Bol som pomerne dosť uzavretý. S postupom času som si však kolektív neuveriteľne obľúbil a florbal hrám práve kvôli nemu. Nie kvôli výsledkom a „úspechu“, ale kvôli tej výbornej partii, ktorú máme v kabíne. Čiže mám pocit, že to už na mňa až tak neplatí. Aj keď je pravda, že najviac si rozumiem so svojimi brankárskymi dvojičkami.

Brankár to má oproti útočníkom, či hráčom ťažké, ak dostane lacný gól, vidia to všetci. Čo Ti najviac pomáha, ak dostaneš "blbý" gól, aby si sa reštartoval?

Kedysi som za to hádzal prilbu a bol veľmi nervózny. No teraz ma to už nijako neškrie. Nech to bol gól akýkoľvek, podstatné je len to, že padol a musíme sa s tým vysporiadať ako tím. Po obdržaných góloch však chcem byť sám, nechcem okolo seba ľudí. Musím sa s tým vysporiadať v hlave do najbližšieho buly a s tým mi nikto nepomôže. Najviac na tom mrzí to, že ste potopili celé mužstvo. Za vašu chybu teraz musí pykať každý váš spoluhráč. O tom je však kolektívny šport. Najhoršie góly sú však také, kedy presne prečítate súpera čo spraví, no aj tak tomu nezabránite.

Tento rok nosíš v družstve kapitánsku pásku. Zodpovednosť?

Určite to bola pre mňa v prvom rade zmena, nový impulz a aj zodpovednosť. Na začiatku som sa celkom hľadal v tej pozícii. Zistil som, že z bránky to nie je až tak jednoduché. Po prvom zápase som mal chuť prísť za Tomášom a vrátiť mu tú pásku. Snažil som sa s tým však popasovať čo najlepšie ako som vedel, a verím, že som chalanom čo to odovzdal, že ich táto sezóna bavila a že im veľa dala. Dosť mi však pomohol aj Miro Bé, ktorý ma zastúpil, keď som nemohol.

Chcel by si svoje skúsenosti odovzdávať v klube deťom?

Áno určite. Do istej miery som sa to snažil robiť aj túto sezónu skrz rolu kapitána v juniorke. Skúsenosti a poznatky už ale odovzdávam chalanom na individuálnych brankárskych tréningoch nejaký ten čas. V čom plánujem pokračovať aj ďalšiu sezónu.

Minulú sezónu si sa objavoval aj na lavičke mužského Áčka, tento rok sa tak ale nestalo. Mrzí Ťa to. Čo myslíš aký je dôvod?

Ja som sa túto sezónu absolútne našiel v juniorskom kolektíve. Takže to, že som nepôsobil v A-tíme neberiem vôbec negatívne. Atmosféra v juniorke bola skvelá, hra ma bavila, a presne to ma ťahalo ďalej. Jednoducho som si ten florbal užíval každú jednu minútu, čo som mohol. Mojim cieľom nebolo mať odchytaných najviac minút alebo mať najlepšie štatistiky. Ja som sa chcel tou hrou len baviť a to sa mi splnilo do bodky. A aký bol dôvod? V skratke: moja nedisciplinovanosť.

Ako si sa dostal do florbalovej bránky? Pamätáš si na svojho prvého trénera a prvý zápas?

Ako som už spomínal, k florbalu som sa dostal skrz spolužiaka. On bol brankár a dosť tú pozíciu ospevoval. Tak som si to chcel vyskúšať aj ja a potom ma už odtiaľ nechceli pustiť preč. Môj prvý tréner bol pán Heckl a prvý zápas som hral tuším za staršiu prípravku, ale súpera si nepamätám.

Ďakujem za rozhovor. 

Aj ja ďakujem:)

158 views
SNIPERS BRATISLAVA
Jaroslavova 12, 851 01 Bratislava
IČO: 42134889
číslo účtu: SK2611000000002629194251
mobil: 0904 884 667
mail:   info@snipers.sk

 

  • Black Facebook Icon
  • Black Instagram Icon
  • Black YouTube Icon