Aké boli vaše začiatky vo florbale, bola to pre vás "láska na prvý pohľad"?

Matúš Gajdoš: "Keď som bol malý, často som opakoval po svojom bratovi, ktorý sa venoval viacerým športom. Liezol som, hral som ping-pong, neskôr sa brat dostal k florbalu. Tento šport som si zamiloval a hrám ho dodnes. Za to, že hrám florbal, sa musím poďakovať svojmu bratovi. Paradoxne som začínal v bráne, potom som dlhý čas hral v obrane, neskôr som prešiel do útoku, aktuálne hrám na pozícii stredného útočníka."

Marek Pacek: "V mojom prípade je to rovnaké ako u Matúša. Vďaka môjmu bratovi som sa dostal k florbalu. Hoci som ako dieťa hrával futbal, nebol som v tom dobrý. S florbalom som začínal u nás v Ivanke pri Dunaji, odkiaľ som prestúpil do Snipers. Tu mi dali viacero príležitostí na rozvoj, absolvoval som rôzne turnaje v zahraničí. Vďaka tomu som sa dostal tam, kde som teraz. Od malička ma to ťahalo do útoku."

Tobias Pauhof: "Ja som na tom úplne rovnako ako Matúš a Marek. Mám staršieho brata, tiež som sa po ňom musel vo všetkom opakovať, začal hrať florbal. Moju prvú hokejku mi daroval, keď som spal. Keď som sa zobudil, našiel som ju na sedačke, od tohto momentu ma začal trénovať, prihlásil ma do Snipers a od tej doby som začal."

Športovci mávajú svoje vzory, pre niekoho to môže by otec, mama, prípadne nejaký športovec....ako to je vo vašom prípade?

Matúš Gajdoš: "Nikdy som nemal nejaký vzor, snažil som sa odpozorovať od viacerých hráčov veci, ktoré mi boli sympatické. Z hokejistov sa mi páčil Pavol Demitra, aj preto nosím na drese jeho číslo 38. Obdivoval som ho, ako hral, ale nielen to. Zaujalo ma jeho správanie mimo ľadu. Bol to inteligentný hráč, líder a vodca mužstva. A ešte aj hrával na pozícii centra."

Marek Pacek: "Povedal by som, že mojím prvým vzorom bol môj starší brat. Keď som bol starší, začal som vnímať aj ďalšie športy, kde ma zaujal jeden basketbalista - Kobe Bryant. Páčilo sa mi, ako sa správal mimo ihriska a aj na ihrisku. Najmä jeho mentalita, čo si myslím, že je veľmi dôležité pri športe."

Tobias Pauhof: "Ja som florbalový vzor nikdy nemal. Snažil som sa rozvíjať florbalovo sám. Zo športovcov určite Cristiano Ronaldo, keďže je to veľký makač, všetko si vydrel sám."

Čo vás na tréningu najviac baví, čo naopak najmenej?  Aké máte predzápasové rituály?

Matúš Gajdoš: "Osobne moc nemám rád, keď sa musí behať. Tu sa musím často prekonávať (úsmev). Mám veľa atletických spoluhráčov, pretekať sa s nimi je celkom náročné. Skôr si to s nimi kompenzujem v posilňovni. Čo sa týka rituálu, v minulosti som mal spoluhráča, s ktorým sme si pred zápasom v rohu ihriska zvykli zakopať si s florbalovou loptičkou. Neskôr, keď z klubu odišiel, tak si sám zakopem o mantinel. Ale nepovedal by som, že je to niečo, bez čoho by som nedokázal žiť. Nemám nejakú rutinu. Ak tak si dám pred zápasom kávičku a dobre sa pred zápasom mentálne nastaviť."

Marek Pacek: "Moja najneobľúbenejšia na tréningoch je zbieranie loptičiek. Každý, kto hráte florbal, to poznáte, je to nuda (úsmev). Najradšej mám hru päť na päť. Čo sa týka rituálu. Pred zápasom si zvyknem sadnúť niekde sám, prípadne ľahnúť na zem a koncentrovať sa na daný zápas. Nechcem nič počuť, prípadne si dám slúchadlá, aby som sa dobre mentálne pripravil na zápas."

Tobias Pauhof: "Čo nemám rád? Ja mám všetko rád. Užívam si každé jedno cvičenie, aj keď to možno na mne nie je vidno. Veľmi sa mi páči, že na tréningoch panuje priateľská atmosféra. Preto som aj v Snipers, kde si myslím, že máme najlepší kolektív. Mám taký svojský rituál. Na rozcvičke si po každej strele zahýbam čepeľ až do chvíle, kým nedám gól. Keď dám gól, už to nechám tak a viem, že hokejka je nachystaná."

Patríte medzi reprezentantov Slovenska, čo je pre vás najpamätnejší moment z reprezentácie?

Matúš Gajdoš: "Moja prvá skúsenosť s reprezentáciou mužov bol zraz pred kvalifikáciou v Poprade. Hrali sme pred domácou kulisou, veľmi dobre si spomínam na môj prvý gól. Boli sme tam výborná partia, čo je základ, aby mohlo byť mužstvo úspešné. Najkrajšou spomienkou pre mňa bol zápas v kvalifikácii, ktorá sa hrala v Taliansku proti Česku. Skoro tam padla hala, všetci sa s nami tešili. Bol to pre mňa nezabudnuteľný zážitok. Prvýkrát sa nám podarilo poraziť Čechov, a zatiaľ aj poslednýkrát."

Marek Pacek: "Prvé spomienky na reprezentáciu boli asi pred tromi rokmi, keď sme sa chystali na majstrovstvá, ktoré boli v Dánsku. Za najlepší zážitok považujem svoj prvý gól, ktorý som dal na majstrovstvách sveta proti Nemcom. Vďaka tomuto gólu sme s nimi remizovali a zabezpečili si postup do vyraďovacej časti. Mal som iba pätnásť rokov a hral som v mužstve s chalanmi, ktorí boli od mňa starší aj o tri roky."

Tobias Pauhof: "Ja som začínal v dorasteneckej reprezentácii. Môj prvý zraz bol v Galante, bola to príprava pred turnajom v Brne. Na turnaji sa nám vôbec nedarilo, dokázali sme vyhrať iba jeden zápas z piatich. Na majstrovstvách sveta vo Švajčiarsku sa nám ale podarilo skončiť na piatom mieste. Čo mi najviac utkvelo v pamäti, boli oslavy piateho miesta (úsmev)."

Čo vás motivuje ísť ďalej, či už vo florbale alebo v živote? Mali ste niekedy chuť s florbalom skončit?

Matúš Gajdoš: "Keď som bol malý, mal som túžbu sa dostať do reprezentácie, udržať sa v nej čo najdlhšie. Okrem toho som chcel hrať v tých najlepších ligách. To sa mi čiastočne splnilo. Motiváciou pre mňa je získavať trofeje, vyhrávať veľké zápasy. Dosiahnuť čo najviac úspechov. Kľúčom k tomu je kolektív, partia, ktorá ak si sadne, dokáže sa presadiť."

Marek Pacek: "Minulý rok sa mi stalo vážne zranenie. Roztrhol som si predný krížny väz v kolene. Regenerácia bola náročná, viackrát som premýšľal, či neskončím s florbalom, keďže viacerí hráči, ktorí mali toto zranenie, už nehrajú. Motivovali ma však moji spoluhráči, kamaráti, rodina, vďaka ktorým som sa dokázal vrátiť."

Tobias Pauhof: "Mňa motivuje pocit, keď vidím, ako sú na mňa moji rodičia hrdí. Boli obaja aj na majstrovstvách vo Švajčiarsku. Keď som na nich videl, akí boli na mňa hrdí, to ma veľmi motivuje, keď vidím, že ich robím šťastnými. S florbalom som chcel viackrát skončiť, ale rodičia povedali, že nie, tak nie (úsmev). S florbalom získavate aj nové zážitky, spoznávate sa aj s chalanmi z iných klubov."

Čo podľa vás robí tím skutočne silným? Ako riešite napätie v mužstve?

Matúš Gajdoš: "Partia ľudí musí byť najmä priateľská. Sadnú si spolu po tréningu na kofolu, porozprávajú sa o živote. Tá chémia sa prenáša aj na ihrisko. Každý v tíme vie, akú má svoju úlohu. Toto si musí uvedomiť, aby sa mohli spoluhráči spoľahnúť na seba. To v konečnom dôsledku tvorí silný tím. Navzájom sa musíme dopĺňať. Ak sa v tíme vyskytne nejaký konflikt, je to u nás priamočiare. Máme rázneho trénera, s ktorým si to vyrozprávame na priamo. Nik nikomu nevráža nôž do chrbta."

Marek Pacek: "Súhlasím s Matúšom. Čím viac ste spolu, tým viac sa spoznávate. Nielen na tréningoch, ale aj mimo florbalu. Zistíte, kto je akým typom človeka, ako sa správa. Na ihrisku potom už viete, čo od koho môžete očakávať a tvoríte tak silný tím. Ohľadom konfliktov, tu by som dal slovo Tobiasovi (úsmev)."

Tobias Pauhof: "Mužstvo je zložené z bandy chalanov a dievčaťa, ktorí si musia rozumieť nielen na ihrisku, ale aj mimo neho. Sú to ľudia, s ktorými zbehnete na kofolu, s ktorými chcete zdieľať zážitky a turnaje. V tíme máme veľa výbušných typov, snažíme sa problémy vyrozprávať. Ale najčastejšie ich riešime formou humoru. Robíme si zo seba srandu, alebo niečo podobné. Myslím si, že je to najlepšia forma toho, ako daný konflikt vyriešiť."

Čo by ste chceli odkázať mladým florbalistom, aby robili, ak by sa chceli dostať do reprezentácie. Je niečo, čo by ste vo florbale zmenili?

Matúš Gajdoš: "Základ všetkého je, aby vás to bavilo. Osobne som mal veľkú motiváciu raz reprezentovať Slovensko. Od malička som si za tým išiel. Absolvoval som veľa individuálnych tréningov, sám si po tréningoch miešal loptu, strieľal na bránu. Keď som bol starší, tak som behával, navštevoval posilňovňu. Takto som to nejak nabaloval, až prišiel moment, kedy som dostal pozvánku do reprezentácie. Talent je jedna vec, ale treba na sebe pracovať a byť motivovaný, aby ste dosiahli váš cieľ."

"Vo florbale sa niekedy hrá tvrdo. Najmä teda v severských krajinách, kde sa preferuje fyzická hra. Rád by som zostal v tomto trende, samozrejme všetko v rámci rozumu. Na to sú tam ale rozhodcovia, ktorí by si mali zápas ustrážiť."

Marek Pacek: "Ja by som to povedal jednoducho. Treba trénovať viac, nielen ísť na tréning, ale aj mimo to. Či už sám, alebo ísť si zahrať s partiou chalanov. Popracovať na fyzickej stránke či už v posilňovni, alebo ísť si zabehať."

"Osobne mám rád fyzickú hru. Možno by sa nemalo hrať ramenami, ale skôr rukami, čo by mohlo byť viac zaujímavé pre divákov."

Tobias Pauhof: "Osobne pred fyzickou hrou preferujem počas zápasu, ak sa viac rozmýšľa. To si myslím, že je mojou silnou stránkou, keď prídem do ťažkej situácie v hre, či sa ocitnem pod tlakom. Za mňa je veľkou časťou florbalu rozmýšľanie. Čím vyššie ste, tým ste viac v zápase takticky pripravený a plníte tak pokyny od trénera."

Akú otázku sa vás ešte nikto nespýtal, ale naopak vy by ste chceli, aby sa vás to niekto spýtal?

Matúš Gajdoš: "Asi ako to, že som taký dobrý (úsmev)."

Marek Pacek: "Ťažká otázka."

Tobias Pauhof: "Mňa sa na majstrovstvách spýtal jeden Španiel, ako to robím, že hrám florbal tak dobre. Potom doplnil, že sa mu páči, ako pri tom florbale vyzerám, akým štýlom hrám. Spravil si so mnou fotku, čo ma potešilo."

Niektorí hráči nosia brady, iní naopak nie. Ako sa na to pozeráte?

Matúš Gajdoš: "Bez brady vyzerám mladšie. Páči sa mi nosiť bradu, ale nie úplne veľkú."

Marek Pacek: "Ja som ešte na bradu mladý (úsmev)."

Tobias Pauhof: "Ja sa môžem zastaviť v Turecku, odkiaľ prídem s bradou (úsmev)."

Akú máte v tíme prezývku?

Matúš Gajdoš: "Ja mám Gajdy. Ale volajú ma aj krtek. Má to zaujímavý príbeh, keďže nosím okuliare, a raz po zápase v drese Bohemiansu som vychádzal zo sprchy, kde som ale nevedel, že nám príde k zápasu ešte niečo povedať tréner. Ako ma uvidel, tak mi povedal: "Čo na mňa žmúriš ty krtku?"

Marek Pacek: "Ja okrem najlepší hráč v klube (úsmev). Ale občas mi hovoria Patrik, inak nemám žiadnu špeciálnu."

Tobias Pauhof: "Mňa po incidente v Košiciach volajú kat. To je asi moja jediná prezývka, inak ma volajú Tobas."

Máte nejaký najmenej obľubený klub?

Matúš Gajdoš: "Pre mňa to bude zrejme Sparta Praha, keďže sme v Prahe veľkí rivali."

Marek Pacek: "Určite Florko Košice, hoci to nie je bratislavský tím, panuje medzi nami rivalita. Veľakrát sme na seba narazili v play off. Na reprezentačnej úrovni Česko."

Tobias Pauhof: "Ja nemám rád veľa klubov, ale najviac Čechov. Sú veľmi nepríjemným súperom a často si z nás robia srandu. Podobne ako Marek, tiež nemám rád Florko, keďže sme s nimi viackrát prehrali. Občas mi nervy robí aj Lido (úsmev)."

Od koľkých rokov ste začali hrať florbal?

Matúš Gajdoš: "Keď som nastúpil na základnú školu, myslím, že som mal šesť alebo sedem rokov."

Marek Pacek: "Ja som mal osem alebo deväť rokov. Hrám už takmer desať rokov."

Tobias Pauhof: "U mňa to bolo skôr. Mal som päť rokov. Hrám už trinásť rokov."

Boli ste počas vašej kariéry vždy takí, že ste vo vašich kategóriach vyčnievali?

Matúš Gajdoš: "Je to ťažké hodnotiť sámeho seba." 

Marek Pacek: "Dobrá otázka."

Tobias Pauhof: "Ja si pamätám Matúša, že proti nemu sa každý bál hrať. Mal špeciálnu hokejku (úsmev). Keď sa postavil na vhadzovanie, nik nevedel, na ktorú stranu bude hrať, keďže mal úplne rovnú hokejku. Vyčnieval v každej kategórii a veľakrát hrával aj o tri kategórie vyššie. Marek podobne ako Matúš, tiež vynikal nad ostatnými."

Foto: Martin Goffa