Ako ste sa dostali k florbalu? Kto vás k nemu doviedol?

"Ešte v detstve mi florbal predstavili rodičia, keď nám aj s bratom kúpili lacné hokejky, s ktorými sme sa hrali na záhrade v rámci voľného času. Už v tej dobe som si častokrát požičiavala otcovu zváračskú masku, zobrala staré lyžiarske rukavice, korčuliarske kolenačky a hrali sme sa s bratom na hru na nájazdy, kde som figurovala ako brankárka. Vážnejšie som sa však florbalu začala venovať až na vysokej škole, keď ma partnerka namotivovala vrátiť sa k florbalu už vyslovene na poste brankárky, keďže to bola moja srdcovka od malička. Prihlásila som sa do fakultného tímu a začala tam trénovať a chytať vo vysokoškolskej lige."

Pôsobíte na pozícii brankárky, čím vás tento post učaroval?

"Na poste brankára ma vždy fascinovala ich jedinečná schopnosť rozhodnúť zápas v tom najdramatickejšom momente. Osobne sa mi páči aj fakt, že vedia byť veľkou oporou tímu, byť tým jedinečným fanúšikom na striedačke ako náhradník či hecovač spoluhráčov na ihrisku. A keďže k športu patrí aj poriadna dávka adrenalínu – napríklad keď vám pri útoku súpera zlyhá aj obrana a brankár je posledná osoba, v ktorú v tom momente verí celý tím – práve tieto chvíle mi vždy povýšili post brankára nad ostatné. Sú to momenty, keď nemáte čas uvažovať, čo urobíte, ale musíte konať a svojím konaním rozhodnúť o okamihu, na ktorý čakáte vy, vaši spoluhráči, tréner aj fanúšikovia na tribúne."

O brankároch sa hovorí, že majú "svoj svet", súhlasíte?

"S týmto faktom sa v poslednej dobe stretávam často a osobne si myslím, že na tom bude aj kúsok pravdy. Určite vlastnosti, ako sú zručnosť žonglovať, rýchle reflexy a množstvo ďalších schopností, ktoré zapájajú obe hemisféry mozgu, môžu spôsobovať, že brankári majú akýsi šiesty zmysel, ktorý nemá hocikto."

V lete ste sa pripojila k Snipers, ako vznikla vaša spolupráca?

"Celá spolupráca sa začala na letnej amatérskej lige, keď si moje výkony v lige všimla terajšia hráčka Snipers Bratislava spolu s rozhodcom spomínanej ligy. Keďže v tom čase tím Snipers Bratislava hľadal brankára pre ženský tím, informovali o tejto skutočnosti hlavného trénera pána V. Roziaka. Následne prebehla osobná komunikácia medzi mnou a pánom Roziakom ohľadom tímu – čo by obnášal môj post v tíme, akú má on víziu tímu pre ďalšiu sezónu a podobne. Dohodli sme sa na osobnej návšteve prvého tréningového procesu, keď som sa snažila ukázať, čo je vo mne, a od toho tréningu pretrváva naša spolupráca až dodnes."

Poznali ste Snipers? Mali ste aj iné možnosti?

"Keďže som sa v profesionálnej brandži florbalu veľmi nepohybovala, bola to pre mňa trochu novinka. Kamaráti, ktorým som oznámila túto ponuku, mi spomínali, že ide o kvalitný tím s vynikajúcim zázemím. Hneď po prvej komunikácii s pánom Roziakom som si však svoju nevedomosť doštudovala a začala tímu venovať viac pozornosti. Čo sa týka ponuky ísť chytať kamarátske zápasy amatérskych skupín ľudí, oslovilo ma viacero tímov amatérskej ligy. Pokiaľ však ide o kvalitnejšie tímy hrajúce vyššie slovenské ligy, tím Snipers Bratislava bol jediným."

Cez víkend ste odohrali vyrovnaný zápas proti favorizovanej Nemšovej, kde ste prehrali iba o gól 7:6. Aký to bol zápas?

"Celý zápas bol ako na hojdačke a ťažko sa počas neho dalo určiť konečného víťaza. Raz sme dominovali my, inokedy súperky z Nemšovej. Bol to napínavý duel, v ktorom si hráčky museli dávať pozor na každý ďalší krok, lebo chyby sa rýchlo trestali. Bohužiaľ, tento zápas, ktorý sme celý čas hrali vo vysokom tempe, v konečnom dôsledku ovládli súperky z Nemšovej, a to najmä v poslednej tretine, keď nám na chvíľu odskočili o niekoľko gólov. Baby zo Snipers sa však nevzdali, využili zvyšný čas na zabojovanie o cenné body a dokázali tento rozdiel stiahnuť na jediný gól. Keďže jeden zo súperových gólov padol po mojej osobnej chybe, dosť ma to mrzelo, no je to šport a situácie, keď padne gól súpera v ťažkých momentoch pre brankára, sa stávajú. Určite však ďakujem babám, ktoré ma povzbudzovali zo striedačky či priamo na ihrisku a dodali mi tak silu a dravosť do ďalšej časti zápasu."

V drese Snipers to bola vaša premiéra, vedeli ste dopredu, že pôjdete do brány?

"Vedela som, že v konečnom dôsledku pôjdem na zápas extraligy proti Nemšovej a nie na 1. ligu, ale to, že pôjdem do brány, som sa dozvedela až na porade tesne pred zápasom. Každopádne ma tá správa zaskočila v dobrom a povzbudila ma ešte viac do zápasu."

Škoda, že sa nepodarilo bodovať. Napriek tomu, ste museli za svoj prvý štart v drese Snipers priniesť do tímu nejaké "priskočné"? Ako vás prijal kolektív?

Samozrejme, každá prehra zamrzí, obzvlášť o jeden gól pri peknej a bojovej hre tímu. A aj napriek prehre sme získali cenné skúsenosti do ďalších zápasov. Osobne si uvedomujem, že ako to bola premiéra pre mňa v bráne, rovnako to bola premiéra aj pre baby hrať s iným brankárom, než na akého boli doteraz zvyknuté. Uvedomujem si svoju krátku cestu v extraligovom tempe, no napriek všetkému za hocijakých podmienok."

Foto: Michal Tarabík/sniper.sk