Minulý víkend sa v mestskej športovej hale v Trenčíne konali majstrovstvá Slovenska v kategórii dorast a našim chlapcom sa podaril skvelý úspech keď pre náš klub vybojovali zlato!
Do klubovej vitríny tak pribudol ďalší z mnohých úspešných výsledkov.
Porozprávali sme sa s trénerom dorastencov Tomášom Chválom a kapitánom zlatého tímu Martinom Vrábelom.
V prvom rade gratulujeme a za všetkých priaznivcov ďakujeme za skvelý výsledok.
Aké sú vaše pocity?
Tomáš: Pocity sú úžasne, dosiahli sme krásny výsledok no treba ostať pri zemi a po skončení osláv sa treba vrátiť k tvrdej práci a príprave na novú sezónu.
Maťko: Pocity sú úžasné, kedže je to môj prvý majstrovský titul v mládežníckom florbale a extrémne sa z toho teším.
S akými ambíciami ste do Trenčina vycestovali?:
Tomáš: Naša hra počas kvalifikácie na MSR stála a padala na individuálnych výkonoch našich hráčov s čím som nebol stotožnený a chcel som to zmeniť už smerom aj k dalšej sezóne a preto sme posledné cca 2 mesiace pracovali na zmenách v našej hre a snažil som sa do chalanov vštepiť veci, ktoré neboli až tak v ich komfortnej zóne preto moja ambícia bola hlavne aby sme sa prezentovali hrou na ktorej sme pracovali a samozrejme netreba zabúdať, že stalé to je mládežnícky šport a na takéto podujatia nechodíme s výsledkovými cieľmi.
Maťko: Tak ambície určite neboli nízke. Chceli sme sa ísť na MSR prezentovať vyspelou a rýchlou hrou a to si myslím že sa nám podarilo.
Víťazstvo sa nerodilo ľahko, ale nič iné ste asi ani nečakali, čo bolo kľúčom k triumfu?
Tomáš: Na finálnom podujatí kde bolo najlepších 8 tímov z celej SR sme mohli očakávať len zložitejšie zápasy čo sa aj potvrdilo. Na našom triumfe sa ukázalo hlavne to, že každý jeden hráč hral pre tím, každý hráč nechal to svoje ego doma a celým turnajom prešli ako, jeden tím. Všetko zapadlo do seba a je z toho výsledok že sme majstri. Nebudem vyzdvihovať konkrétných hráčov lebo pod tento úspech sa podpísali všetci hráči rovnako.
Maťko: Tak hlavný kľúč k úspechu bol kolektív. Vytvorili sme skvelý kolektív ktorý bol ochotný bojovať za tím a jeden druhého. Chalani všetci nechali na ihrisku 120% , za čo sme aj nakoniec boli odmenení.
Čo Vám preletelo hlavou po poslednom finálovom hvizde?
Tomáš: Všetky tituly ktoré sa mi podarilo získať boli v kategórii starších žiakov a v doraste som mal tu česť trénovať už štvrté finále no doteraz sme vždy odchádzali ako porazení, takže po záverečnóm hvizde som si len vydýchol a povedal “konečne” a tešil som sa s chalanmi ktorým som to prial a zaslúžili si to.
Maťko: Tak najskôr som tomu nevedel uveriť. V ten moment som na sekundu nechcel veriť že to bol už definitívny koniec a myslel som si že nás čaká ešte jedna tretina . Hneď na to čo mi táto myšlienka preletela hlavou tak som si uvedomil čo sa stalo a že už je konečne koniec.
Snipers dlhodobo patrí k najúspešnejším tímom na Slovensku prečo je to podľa vas tak?
Tomáš: Je za tým robota všetkých trénerov a ludí v klube. Je pre mňa jednoduchšie v staršej zložke trénovať kvalitných chalanov ktorých mi Peťo Pauhof posiela rok čo rok z mladšej zložky a môžem s nimi pracovať keď uz majú zdravé a kvalitné základy a rovnako ja môžem posielať do mužov Vladovi Roziakovi hotových hráčov do mužského tímu.
Maťko: Určite je to hlavne zásluha trénerov ,ktorý sa hráčom venujú na 100% už od maličkého mala a vychovávajú z nás nie len skvelých hráčov ale aj dobrých ľudí.
Aká atmosféra vládla v kabíne počas celej sezóny, čo bolo najťažšie?
Tomáš: Počas sezóny to bolo častokrát ťažšie, vyskúšali sme si nový formát súťaže, kvôli ktorému sme museli často cestovať mimo BA aj cez pracovný týždeň a chalani to mali naozaj náročne čo sa často podpisovalo aj na horšej atmosfére v tíme a často sme odchádzali v pochmúrnej nálade aj zo zápasov ktoré sme vyhrali no všetko sa vynahradlio v správny moment a rovnako ako sa načasovala aj forma tímu tak sa načasovala aj nálada v tíme ktorá bola počas celých MSR neskutočná a súdržna akú som už dlho nezažil. Najťažšie bolo určite vyrovnať sa s vypadnutím hráčov keď nám na finálom podujatí chýbala prakticky celá pätka aj s brankármi.
Maťko: Tak v kabíne vždy panovala skvelá nálada, ktorá nás ťahala k lepším výsledkom. Každý z nás vedel že si môžeme navzájom veriť či už na ihrisku alebo aj mimo neho. Najťažšie bolo určite nájsť sily po tom čo sme vo finále stratili vedenie.
Patrí tento titul medzi tvoje najväčšie úspechy v kariére?
Tomáš: To by som nepovedal a rovnako neviem povedať ktorá medaila či titul patrí k mojim najväčším úspechom no ako som spomenul vyššie určite bude pamätný nakoľko sme konečne zlomili prekliatie dorasteneckého finále a zažil som to už s veľakrát spomenutou výbornou partiou s ktorou som si to celé užil. Najväčší úspech je pre mňa, že hráči ktorí boli na začiatku sezóny na konci súpisky a pohybovali sa medzi 3 a 4 lajnou sa vypracovali do líderských pozícii tímu a zaznamenali progres a to je pre mňa najväčšia odmena, že sa nemúsime báť o budúcnosť klubu ako je tomu v okrajových častiach Bratislavy :)
Maťko: Nenazval by som ho tým najväčším , ale tým najkrajším. Najkrajším pretože sa mi nikdy predtým nepodarilo vyhrať žiadnu mládežnícku kategóriu a toto bol môj takzvaný “Last dance” v doraste , čo určite pridalo na hodnote tomuto triumfu v mojich očiach.
Ako ste oslávili majstrovský titul?
Tomáš: V princípe ešte nijako, chalani sa na ploche potešili, pofotili a troška si zaspievali v šatni ale na väčšie oslavy nebol priestor no určite sa s chalanmi ešte stretneme a oslávime to.
Maťko: Tak prvá časť osláv prebehla ešte na hracej ploche po odovzdaní trofeje. Druhá bola v šatni keď sa pustila hudba. Vtedy si každý prečítal všetky gratulácie po zápase čo určite potešilo veľa chalanov. A dúfam ešte že si cez víkend pôjdeme niekam sadnúť a pozrieť hokej.
Čo by ste chceli odkázať našim najmenším sniperom pre ktorých ste vzorom a isto by chceli ísť vo vašich šľapajách?
Tomáš: Jednoznačne nech su vytrvalí a trpezliví, nech makajú aj pomimo tréningov a nech sa nenechajú zlákať rychlokvasným úspechom. Každý hráč ma svoj vývoj a niekto má tu cestu dlhšiu a niekto kratšiu.
Maťko: Mlaďasom by som chcel asi odkázať to , že nič nie je nemožné. Keď sa nájde partia ktorá ide spoločne za jedným cieľom tak sa nestane , že by ten cieľ nedosiahli. A ešte by som dodal jednu veľmi dôležitú vec a to že nikto nie je viac ako tím.
Na záver špeciálne poďakovanie,komu patrí?
Tomáš: Za mňa jednoznačne trénerskym kolegom z klubu, rodičom chalanov, že ich podporujú vo florbale a zabezpečujú im všetko aby mohli florbal robiť naplno a samozrejme všetkým ktorí nam priali a podporovali nás a aj tým ktorí nie.
Maťko: Tak určite by som chcel poďakovať všetkým ľuďom ,ktorý nám fandili v hale alebo na internete. Tiež špeciálna vďaka všetkým chalanom a trénerom s ktorými som tam mohol byť a hlavne chcem poďakovať mojim rodičom ktorí ma vždy ťahali dopredu a boli tam pre mňa aj keď sa mi nedarilo alebo sa prehrávalo.
Ďakujeme za rozhovor a prajeme ešte veľa úspechov v živote aj vo florbale.
